MŠK Považská Bystrica vstupuje do novej sezóny s omladeným kádrom.

Tréner Peter Jakuš (Zdroj: FB MŠK POVAŽSKÁ BYSTRICA)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Futbalisti MŠK Považská Bystrica začínajú nový ročník druhej ligy v značne obmenenej zostave. Leto sa v klube nieslo v znamení odchodov skúsených hráčov a príchodov mladých futbalistov, čo so sebou prináša istú dávku neistoty. Tréner Peter Jakuš neskrýva zmiešané pocity a priznáva, že výsledky môže priniesť až samotná súťaž.

Výrazná obmena v kabíne

Káder Považskej Bystrice prešiel počas prestávky citeľnou obmenou. Klub opustilo viacero mien –Michal Klas sa rozhodol pre štúdium, Slavomír Pagáč zamieril do rezervy Dunajskej Stredy, David Depetris, Marek Zuziak si našiel nové pôsobisko v Martine, Ľubo Praženka posilnil Púchov. Patrik Jakubík ukončil pôsobenie v klube na vlastnú žiadosť. Tobias Čongrády sa vydal na nové dobrodružstvo. Podľa slov trénera Jakuša išiel na skúšku na Island, no jeho ďalší osud momentálne nie je známy.

Naopak, do mužstva pribudli mladí hráči so záujmom presadiť sa v seniorskom futbale. Z Ružomberka prišiel krajný záložník Rudolf Božík, z Košíc útočník Timotej Vavrík a z Námestova František Jozef Liszka. Po prípravnom pobyte v Žiline sa do tímu pridal aj Marek Teplan. Hrotovú ofenzívu posilnil Adrián Čelko, naposledy pôsobiaci v českom Třinci.

Z vlastného dorastu sa do áčka posunuli Dalibor Gunčaga, Alex Hradňanský. Tomáš Krasňan, ktorý je na hosťovaní v Prečíne a Samuel Solík v Domaniži trénujú s tímom. Trojicu brankárov doplnil Miloš Mrmus, v tíme sa objavili aj bratia Baštekovci a mladý Dávid De Rigo.

Martin Jurčo

Športový redaktor

Rozhovor s trénerom MŠK Považská Bystrica Petrom Jakušom.

POVAŽSKÁ BYSTRICA. V príprave volili súperov z Moravy, no výsledkovo sa im príliš nedarilo. MŠK Považská Bystrica má za sebou prípravné obdobie pred jarnou časťou MONACObet ligy. Mužstvo trénera Petra Jakuša je pripravené na jarné odvety aj s viacerými novými tvárami.

Z pohľadu výsledkov nebola dobrá. Zaznamenali sme až päť prehier. Raz sme zvíťazili a remizovali. Do značnej miery nás obmedzovali choroby a zranenia hráčov. Dokonca aj tie tréningové. Mám preto zmiešané pocity, pretože moje očakávania boli troška iné. Realita sa však ukáže v ostrých ligových dueloch. Nebudem preto zbytočne predbiehať a uvidíme, čo reálne prinesie dvanásť kôl.

Hovoríte o zraneniach a chorobách. Na čo ste sa potom zameriavali v tréningovom procese?

Mali sme hráča, ktorý počas pár týždňov mal až dvoje antibiotikaá. Hráči sa s virózami a chrípkami striedali.

Prípravu sme zamerali na kondíciu. Trénovali sme však v nižších počtoch. Stretávali sme sa zväčša dvanásti-trinásti. Preto sme boli opatrní, aby sme príliš neriskovali ďalšie zdravotné problémy. Museli sme preto niektoré záležitosti aj mierne vypustiť.

Aké zmeny nastali v kádri?

Odišiel Hodál, Kalina, Jánošík, dvojica Vaculík so Slávikom zamierila do Dubnice nad Váhom, na hosťovanie do Martina Grebenits a Rapavý do Púchova. Krasňan šiel do Prečína a Mitáš do Beluše, no obaja budú s nami trénovať. Dôvodom je, aby v spomínaných kluboch viac pričuchli k mužskému futbalu.

Futbalisti Považskej Bystrice prišli pred jarnou časťou o útočníka.

V príprave pred blížiacou sa odvetnou časťou druhej futbalovej ligy prišli futbalisti MŠK Považská Bystrica o stredového útočníka Rolanda Gerebenitsa, ktorý si v zápase proti Frýdku-Místku vyvrtol koleno a do jarnej časti nezasiahne.

„Vyzerá to s ním zle, má poškodený krížny väz v kolene,“ hovoril manažér považskobystrických futbalistov Ján Panák. „Jar je preňho pasé, uvidíme, čo bude ďalej, je to uňho podobné ako u Mareka Zuziaka (záložník MŠK sa zranil v jesennom zápase proti Púchovu, sezóna sa skončila aj preňho).

Pre MŠK to je pred jarnou časťou, ktorá sa začne na budúci víkend, škrt cez rozpočet. „Nemáme stredného útočníka. Nevychádza nám to finančne, aby sme sem nejakého dotiahli. Mali sme nejaké ponuky, uvažovali sme nad troma, štyrmi menami, ktoré by sa nám hodili do hernej koncepcie aj šatne. Sú z blízkeho okolia, nemuseli by sme pre nich riešiť bývanie, ale bohužiaľ nemáme finančne na nich,“ hovoril Panák.

V hre bol Kuzma z Podbrezovej, ktorý už je v Zlatých Moravciach. „Bavili sme sa o Dedičovi, ktorý skončil v Třinci. Skloňovalo sa aj meno Mészárosa z druhej maďarskej ligy. Nie každý sa nám hodí a nie každý má požiadavky, ktoré môžeme uspokojiť.“

Nechcú kupovať mačku vo vreci

Ponúk od hráčskych agentov bolo viacero. „Chcú umiestniť hráčov hlavne teraz, keď kádre už uzavreli prvoligisti. Ale nechceme niekoho zobrať len kvôli menu, tých hráčov chceme aj vidieť na tréningu a v zápase, a až potom sa môžeme baviť. A toto agenti nechcú, tí chcú, len aby sme zobrali hráča bez skúšky. Ťažko kupovať mačku vo vreci.

Boli sme v takej situácii, keď sme postúpili do druhej ligy. Vtedy sme zháňali kvalitnejších, skúsenejších, ako sme mali. A bola tu veľká fluktuácia, za pol roka išli štyria, piati preč a tak sa káder budovať nedá. Spomínaný Mészáros mal prísť na zápas do Třinca, aj sme zaňho zaplatili poistku, ale nakoniec neprišiel. Takisto sa nechcel prísť ukázať ani do Šamorína. Máme o ňom nejaké referencie od jeho bývalých trénerov, ale to nie sú dostatočné informácie, za tú dobu sa mohol zmeniť.“

Náhrada je aspoň za druhého zraneného Zuziaka. „Do leta sme predĺžili hosťovanie Praženku z Trenčína. Z Myjavy prišiel Tancík, ktorý mal byť adekvátnou náhradou za Zuziaka. Bohužiaľ, prišlo zranenie Gerebenitsa, budeme to musieť vyriešiť hráčmi, ktorých máme, plus dorastencami, z ktorých niektorí sa ukazujú veľmi dobre. Aspoň si za pol roka zvyknú na druhú ligu.“

„Prerobiť“ niektorého hráča z aktuálneho kádra na hrotového útočníka? „Je to na trénerovi, uvažuje aj o tom. Ale keby sme, povedzme, prerobili na útočníka stopéra, tak by sme potrebovali namiesto neho ďalšieho. Máme len troch stredných obrancov, hrať druhú ligu s dvoma je nereálne. Dá sa to riešiť v niektorom zápase na určitý časový úsek, ale dlhodobo nie. Keby sa v útoku chytil stopér, tak by sme potrebovali nového namiesto neho, a nemáme peniaze ani na toho,“ rozmýšľal nahlas manažér MŠK.

Strelecky sa na jeseň u Považanov darilo najmä deväťgólovému Lukášovi Slávikovi. „Vyzerá to, že sa v príprave viac odvážil a znovu nadobudol sebavedomie. Možno by bolo treba trocha napraviť mušku, niekoľkokrát trafil žrde či brvno, v jednom zápase dokonca štyrikrát. Gólovo sa ukazuje Tancík, má výborný výber miesta, vie sa natlačiť cez obrancov. Po strelách Slávika sa k nemu odrážajú lopty a vie ich dostať do siete.“

Traja strelci, ďalší v zálohe

Po výpadku zraneneného Gerebenitsa by mohla byť dvojička Slávik-Tancík gólovým tromfom MŠK. „V závere jesene sa gólovo presadil aj Praženka, ktorý sem prišiel ako krídelník, ktorý má pripravovať šance. Počas jesene sa dokázal dostať aj do streleckých príležitostí, v ktorých ale vždy hľadal spoluhráča. Tréner naňho vplýval, aby aj vystrelil a výsledkom toho bolo, že v závere jesene dal štyri góly. V príprave, keď bol zdravý, tak dal dva góly, väčšinou kvôli chorobe nehrával. Čiže títo traja by mohli dávať naše góly.

A máme hráčov aj v zálohe, gól dokáže dať Mário Boris, Zemko, Šimon Kováč, Dušan Kucharčík, Slavo Pagáč. Nebojím sa toho, že by sme nedokázali dať gól, ale potrebovali by sme stredného útočníka, ktorý bude zakončovať.“

Šeftréner mládeže a kouč staršieho dorastu MŠK Považská Bystrica Stanislav Solík (57) získal na Slovensku prvé ocenenie.

Na galavečeri Západoslovenského futbalového zväzu bol vyhlásený za najlepšieho trénera kategórie U19.

Kde všade ste pôsobili ako hráč?
Hrával som v Púchove, v pätnástich som odišiel do Ostravy. Na vojne som hral v Plzni a Hradci Králové. Vrátil som sa naspäť do Baníka a po dvoch rokoch som odišiel do Karvinej. Potom som sa vrátil naspäť do Púchova a dohrával som v Dohňanoch, za Vlasta Šamánka. Bol som aj v Hornej Porube pri Paľovi Pučekovi a aj v Streženiciach. Hrávať som skončil po štyridsiatke.

Prečo ste sa dali na prácu pri mládežníckom futbale?
Vždy som chcel robiť s deťmi. Najskôr som chcel byť učiteľom, pracoval som v športových triedach. Mám radosť, keď deti pod mojimi rukami rastú a zlepšujú sa. Myslím, že mi to bolo súdené.

Práca v mužskom futbale vás nelákala?
Bol som pri ňom v Púchove so Stanom Mrázom, v tretej a štvrtej lige. Nieže by ma to nenapĺňalo, ale myslím, že deti nepodvádzajú, u mužov je to iné. Keď vám deti veria, tak robia všetko preto, aby sa zlepšovali. Keď majú trénera radi, tak sa snažia.

Súhlasíte s tým, že je to nedocenená práca?
Práca trénera na Slovensku je nedocenená všeobecne. A čo sa týka mládežníckych trénerov, tak v porovnaný s Európou je ocenená mizerne. Mám možnosť to porovnať s prácou mládežníckych trénerov v Nemecku, Poľsku či Česku a porovnať sa to nedá.

Koľko času zo dňa vám táto práca zaberie?
Keď nepočítam čas, kedy si niečo pripravujem v priebehu dňa, tak je to tak, že skončím v práci, idem na tréning, som tu nejaké tri hodiny. Plus v Považskej zostávame aj na tréningy mužov, keďže s nimi trénujú aj niektorí naši dorastenci, sledujeme, ako sa im darí, či sa zlepšujú. Sme radi, že progres u nich je. Bol by som rád, keby sa naša práca zlepšila aj v prípravkách a u žiakov, aby sa Bystrica v mládeži vrátila tam, kde patrí.

Takže v Považskej Bystrici vidíte pri mládeži progres?
Odvtedy, ako som sem v roku 2017 prišiel z Púchova, tak sa tu urobil kus práce, zásluhu na tom má aj mesto. Ako hovorím, podmienky na Slovensku sú ťažké všade, ale my nemáme problém s tréningovou plochou, pomôckami či odvozom na vonkajšie zápasy. Samozrejme, stále sa to dá zlepšovať, na Slovensku je to zlé.

Je v Považskej Bystrici dostatok talentov?
Určite áno. U žiakov vyrastajú chlapci, s ktorými sa bude dať ďalej pracovať. Ale budeme si to musieť aj dopĺňať, druhá liga je aj o taktike, mužstvá sú viac zatvorené. Tretia liga bola otvorenejšia, tímy si dovolili viac útočiť.

Aj s mladými chlapcami sa dá hrať takticky?
Samozrejme, v doraste to už musí byť, devätnástky by sa už mali čo najviac podobať mužskému tréningu. Či je to silou, taktickou, technicko-taktickou prípravou.

Sú talenty aj na okolitých dedinách?
Áno, stiahli sme sem chalanov zo Zbyňova, Domaniže, Papradna, Brvnišťa, Maríkovej, Rašova. Teraz sme v takom postavení, že sa nám chlapci z okolia hlásia sami. Keď u nás začnú pracovať, tak je to okamžite vidieť.

Stretávate sa u klubov s pozitívnou odozvou, keď máte záujem o niektorých ich mladých hráčov?
Väčšinou áno. Keď som sem prišiel, tak bol väčšinou problém dostať ku nám hráča. Dnes nám kluby zavolajú aj sami. Ale v kluboch nechceme „rabovať“, zoberieme toho najšikovnejšieho, aby sa nestalo to, že zoberieme piatich a ten dedinský klub skončí. To nechceme, chceme aby nám ďalší rok posunuli ďalšieho šikovného hráča.

Ako vidíte zapracovávanie dorastencov do A-mužstva?
Je veľmi dobre, že je tu tréner Peter Jakuš, lebo má ochotu pracovať s mladými hráčmi a nebojí sa im dať priestor. Vždy sa nájdu nejaké hlasy, prečo nehrajú mladí viac, ale je to o skúsenostiach. Je veľká škoda, že nám na Slovensku absentujú béčka, to je veľký problém, mladí nemajú možnosť sa viac vyhrať.

Keď nachystáte mladého hráča a do áčka ho zoberú, keď o niečo ide, o postup či záchranu, tak klub nechce veľmi riskovať, hráč musí ukázať mimoriadne schopnosti, aby nastúpil. Alebo je to v takom štádiu, že klub chce naozaj pracovať s mladými a postupne ich začne zapracovávať. A tak by to malo byť.

Boli obdobia, kedy ste chceli s prácou pri mládežníckom futbale prestať?
Nie a to som už prešiel všelijakými fázami. Napríklad v Púchove nám vtedajšie vedenie mesta zatvorilo štadión a my sme chodili hrávať do Dohnian, Kočkoviec. V Nosiciach sme si vlastnoručne prerobili ihrisko, krompáčmi sme skopali terén, osádzali sme brány, kosili sme. Na majstráky sme cestovali vlakom. Kto nevie, neuverí.

Za svoju prácu ste boli teraz ocenený. Už sa vám to niekedy stalo?
Áno, ale paradoxne v zahraničí, v Poľsku a Česku. Som presvedčený, že deti si zaslúžia našu pozornosť, u nich je spätná väzba vidieť, tým, že majú ochotu chodiť na tréningy, alebo napríklad keď uvidia trénera na opačnej strane ulice, tak prejdú na druhú stranu, aby ho mohli pozdraviť.

Máte už tak vycvičené oko, že u chlapcov hneď vidíte potenciál?
Áno.

Aj sa vám to vždy potvrdí?
Samozrejme. Ale je aj druhá strana, podpora zo strany rodičov. Keď je v pätnástich, šestnástich na rozhraní, či má ďalej pokračovať, tak musí dostať spätnú väzbu od trénera, ale keď mu povie rodič, aby sa rozhodol sám a to je chyba.

Rodičia hráčov vám hovoria do práce?
Nie, ale to neznamená, že si rodičov nevypočujeme. Ale nenecháme si, aby na nás rodičia kričali z tribúny alebo pri lavičke.

Nájdu sa takí, ktorí majú na vás ťažké srdce, že ich chlapec nehráva viac?
Snažíme sa o jednu vec, aby sme hráčov čo najviac točili, aby sme im minutážou splatili, že chodieva na tréningy. Nehovorím, že veľa riskujeme, ideme do toho s tým, že chlapec nám to v zápase vráti. Veľakrát nám to prišlo vhod, niektorí, ktorých sme poslali do druhého polčasu, nám rozhodli zápasy.

A nie je to niekedy riziko?
Áno, ale čo je pre nás lepšie? Aby sme mali na tréningu dvadsať chlapcov, alebo iba desať, ktorí budú hrávať? Snažíme sa im to splácať, aj na úkor toho, že to nemusí vyjsť. Stalo sa nám, že to nevyšlo, ale máme takúto cestu a nemienime z nej ustúpiť. Ani za cenu toho, že by sme zápas mohli prehrať.

Hráči musia mať pocit, že im tréner verí. Aj tí slabší, v určitom období nemajú takú výkonnosť. Ale keď takému tréner prejaví dôveru a rešpekt, tak sa za tých 20, 30 minút bude snažiť dostať zo seba maximum a na ďalší zápas môže nastúpiť od začiatku.

Je veľký rozdiel v zabezpečení mládežníckého futbalu v Považskej Bystrici v slovenskom ponímaní?
Nie, naše deti sú rovnaké. Nevidím rozdiel v prípravke Bytče, Lednických Rovní či Domaniže, že by nemohli hrať vyrovnanú partiu s Trenčínom, len musia byť dobre vedené. Nehovorím, že ich porazia, ale všetky deti sú na rovnakej štartovacej dráhe. A keď tréner na Rovniach, v Beluši, či Plevníku bude s nimi dobre robiť, tak veľké kluby budú mať s nimi veľký problém. Napríklad prípravka Lednických Rovní sa prihlásila do prvej ligy a ešte neprehrala.

A čo na medzinárodnej úrovni?
Ani tam nevidím žiadny problém. V Púchove sme chodievali hrať Interligu. Veľa ľuďom to prekážalo, ale rodičia boli nadšení, lebo mali možnosť ísť do Prahy, Varšavy, s deťmi sme boli v Mníchove, Taliansku, Španielsku, Slovinsku. Keď sa budeme vyhýbať medzinárodnej konfrontácii, tak sa určite nezlepšíme. Oni robia lepšie, ale naše deti sú rovnaké.

Prečo to v zahraničí robia lepšie?
Lebo majú viac financií. Viac obetuje štát a deti dotuje. Aj tam si rodičia niečo hradia, prispievajú na akadémie. Futbal je tam fenomén, chlapec sa v pätnástke, šestnástke musí rozhodnúť, či chce hrať futbal ďalej. Pokiaľ nemá ochotu, tak s ním klub nebude pracovať ďalej a môže ísť študovať. U nás chcú mať všetci vysokú školu, tam to tak nefunguje. Idú tam študovať tí, ktorí sú študijné typy. U nás chce mať každý rodič vysokoškoláka a pritom niektorí na to ani nemajú.

Ale rodičom sa nemôžem študovať, na Slovensku si hráč na živobytie nezarobí, pokiaľ nehrá za Slovan a nie je Kucka alebo Weiss. Keď majú hrať hráči v Žiline či Trenčíne za 1200, 1500 eur, čo to je pre ligového hráča?

V tretej lige je toľko šikovných hráčov, ktorí by mohli hrať viac. Ale nepôjdu hrať niekami do Liptovského Mikuláša či Pohronia, kde dostanú 800 eur. Radšej si v robote zarobí 1200 a za futbal dostane v tretej alebo štvrtej lige niekde aj tisíc. Zvolí si sociálnu istotu.

Považská lovila na Myjave, na lane mala útočníka Podbrezovej

Futbalisti MŠK začali zimnú prípravu už bez dvoch hráčov.

Rozprávali sme sa s manažérom Považskobystričanov Jánom Panákom.

Z kádra odišiel Čongrády, ktorý je na skúške v Púchove. Odišiel ešte niekto?
Ešte Saulo, ktorý sa vrátil do Brazílie. Požiadal tu o povolenie na pobyt, ale ich vydávanie sa zastavilo. V posledných jesenných zápasoch nebol už ani na lavičke, radšej sme to ukončili. Ani sa nejako neukazoval, na tréningoch ani v zápasoch, nevideli sme, že by sa dokázal presadiť.

Všetci ostatní hráči pokračujú?
Áno. Niektorí ešte nie sú doliečení po zraneniach, Marek Václav zatiaľ trénuje individuálne a Marek Zuziak netrénuje vôbec. U niektorých sú ešte dozvuky z konca jesene, kedy sme dohrávali s niektorými hráčmi, ktorí neboli zdravotne úplne v poriadku.

Ako to vyzerá s Marekom Zuziakom?
Nie dobre. Hneď po zranení mu robili artroskopiu a mal ísť na operáciu. Zadrhlo sa to na tom, že mal vtedy málo svalovej hmoty, musel nohu začať posilňovať. Vo februári má ísť na operáciu v Martine, majú mu robiť plastiku predného a zadného väzu. Nemôžeme s nim rátať celú jar a myslím, že otázne to bude aj na jeseň. To zranenie je mimoriadne vážne, ťažko povedať, či a kedy bude k dispozícii.

V príprave ste odohrali prípravné zápasy v Banskej Bystrici 0:3 a v Žiline 0:7. Čo k nim môžete povedať?
V Banskej Bystrici sme boli dlho vyrovnaným súperom, mali sme šance, nedali sme góly. V Žiline to už tak nevyzeralo, ukázali sa niektoré naše slabiny. Súper ich vedel využiť, Žilina dala gól z každej šance, nezahodili ani jednu. Boli rýchli, dobre motivovaní, hrali prvý prípravný zápas.

U nás hrali dve jedenástky, v prvom polčase chlapci, ktorí zrejme budú hrávať, okrem tých, čo sú chorí a v druhom polčase hrali dorastenci. My sme trafili tyč a mali ešte jednu šancu a Žilina hrala veľmi dobre, odhalila naše slabiny.

Prvýkrát sme chceli hrať na troch obrancov, čo sa ukázalo, že na Žilinu sme nemali ísť. Bola to chyba, že sme hrali prvýkrát štýlom, ktorým sme predtým nikdy nehrali. Asi to treba vyskúšať inokedy, alebo zostať pritom, čo vieme.

Skúšate v príprave nových adeptov?
Skúšali sme ôsmich, ale všetko je to o financiách. Keď chceme niekoho dotiahnuť, tak musíme niekoho pustiť preč. Máme nejaký balík peňazí na výplaty na mesiac, to sa nezmenilo oproti minulému roku. Novým hráčom je Tancík z Myjavy a to je všetko.

Tréner Jakuš hovoril, že potrebujete posilniť útok.
Tancík je útočník. Chceli sme sa ešte posilniť o záložníka alebo podhrotového hráča. Dlho sme jednali s Kuzmom s Podbrezovej. Mal záujem sem ísť. Oslovilo ho aj Komárno, Zlaté Moravce či Michalovce a on by dal prednosť nám.

Ale nevieme ho zaplatiť. Chcel dvojročnú zmluvu, čo by sme vedeli akceptovať. Ako hráč by sa nám veľmi hodil, pretože má svoje kvality a dlho hral pod trénerom Petrom Jakušom. Býva v Dubnici, chcel si život upraviť tak, aby nemusel byť dlho mimo. Ale ako hovorím, jeho príchod znemožnili financie.

Takže polopatisticky povedané bol pridrahý?
Nejde o to. Máme nejaký balík peňazí a keby sme ho chceli, tak by sme museli niekoho poslať preč. Celé leto sme robili na tom, aby sme vystužili obranu a dostávali menej gólov, čo sa nám aj podarilo. Keby sme chceli Kuzmu, tak by sme museli poslať preč nejakého obrancu. Bojíme sa do toho zasiahnuť, vyzerá to, že sme to nejako vyriešili.

Takže je u vás väčšia nespokojnosť s tým, koľko gólov strieľate, ako s tým, koľko dostávate?
Áno, zranením Zuziaka nám odišlo desať gólov a desať nahrávok, a to je cítiť. Po jeho zranení sme dokázali z Trenčína dotiahnuť Praženku, ktorý sa ukazuje ako veľký talent. Ale je mladý, nemôže byť ešte vodcovská osobnosť ako bol Marek Zuziak. Ten má skúsenosti, vedel dať gól, dovolil si veci, ktoré si Praženka ešte nedovolí. Má svoje kvality, ale má 19 rokov a ťažko od neho čakať, že bude vodcom mužstva.

Praženka je šikovný hráč, mládežnícky reprezentant. Nechcel vám ho niekto vyfúknuť?
Mala oňho záujem Petržalka, Trenčín chcel, aby sa vrátil ku nim do prípravy. Ale nevedeli mu garantovať, či bude hrávať a nebude znova u mládežníkov. Rozhodol sa ostať tu.

V bráne je kvalita, mládežnícky reprezentant Teplan, ktorému zdarne kryje chrbát Hodál. Zostáva táto brankárska dvojička?
Áno zostávajú. Jednotkou bol Marek Teplan. Keď si urobil výron a päť zápasov nechytal, tak sa veľmi dobre chytil Rado Hodál, ktorý ho stopercentne nahradil. Medzi nimi vznikla dobrá konkurencia, máme dvoch kvalitných brankárov, čo je dobre. Trocha sme mali obavy, keď sa zranil Teplan, ale až nás prekvapilo, ako ho dokázal Rado nahradiť.

Beriete to ako negatívum, že v základe okrem Slobodu nie je žiadny odchovanec?
Teraz máme dobrý dorastenecký mančaft, veľmi dobre sa ukazuje päť, šesť hráčov, všetci sú v príprave s áčkom. Boli tu odchovanci, Sebo Čiernik, Paťo Begáň, Kubo Valient, ale druhá liga kladie nároky na prípravu, na to, obetovať viac futbalu. Valientovci, Andrej a Jakub študovali v Bratislave, nezvládali tu tréningy, Sebo Čiernik to isté, keď chce byť lekár, tak sa musí plnohodnotne venovať škole. Druhá liga sa nedá hrať s jedným tréningom. Sebo mal vždy výborné začiatky, jesennej aj jarnej časti a potom jeho výkonnosť klesala.

Bohužiaľ, tu nemali hráči zostať z čoho. Keď vyjdú z dorastu, tak idú skoro všetci na vysoké školy. Akonáhle nejdú do Žiliny a nemajú možnosť tu denne trénovať, tak je to problém. Je len otázka času, kedy to prestanú zvládať.

Teraz sa veľmi dobre ukazujú Tomáš Krasňan, ktorý už hral aj druhú ligu, Janko Kubala, Jožko Mitaš, Slavo Solík.

Keby vám niekto pred začiatkom súťaže povedal, že budete po jeseni štvtí, tak by ste mu verili? Je s jeseňou spokojnosť?
Boli by sme spokojní, ale bol to náš cieľ. Nevyhlasovali sme to, ale je našim cieľom hrať o špicu, aby sme hrali hore a nemuseli sa klepať o záchranu. Mužstvo sme budovali, neustále ho zlepšovali, aby sme hrali o špicu. Pre nás aj ľudí je lepšie, ak vyhrávame. Vlani boli zápasy, v ktorých sme museli vyhrať, aby sme sa zachránili v druhej lige.

Teraz tých bodov máme dosť. Na jednej strane je to dobré, čo sa týka prípravy na budúci ročník. Ale na druhej strane, tlak a motivácia hráčov klesá. Na tom budeme musieť robiť, možno si s nimi častejšie sadnúť, porozprávať sa. Dobre, môžeme sa pripravovať, ale čakáme aj výsledky, aby sme pokračovali v nastolenom trende a stali sa stabilným členom horných poschodí druhej ligy.

Má na to súčasný káder?
Myslím, že áno. Už ho nedopĺňame viacerými hráčmi každého polroka. Predtým sme vždy hľadali a zohnali hneď niekoľko nových hráčov a zistili sme, že sa nám nehodia, alebo neukázali dostatok snahy, tak sme sa s nimi museli rozlúčiť. Niektorí zapadli, postupne to dopĺňame, dnes riešime jeden, dva posty, takisto aj v lete.

Samozrejme, môže sa stať hocičo, ročník je dlhý, tridsať majstrovských a pätnásť prípravných zápasov, môžu sa vyskytnúť zranenia, nejaké nedostatky u hráčov, vôľových vlastností, snahy, môžu nejako rušivo v kabíne pôsobiť. Je tam veľa faktorov, o ktorých teraz nevieme. Môže sa to vyskytnúť o pol roka alebo za týždeň, alebo vôbec, ťažko povedať. Keď sa niečo stane, tak to budeme musieť riešiť, aby sme nenarušili symbiózu a spôsob hry, aký chceme hrať.