Šeftréner mládeže a kouč staršieho dorastu MŠK Považská Bystrica Stanislav Solík (57) získal na Slovensku prvé ocenenie.

Na galavečeri Západoslovenského futbalového zväzu bol vyhlásený za najlepšieho trénera kategórie U19.

Kde všade ste pôsobili ako hráč?
Hrával som v Púchove, v pätnástich som odišiel do Ostravy. Na vojne som hral v Plzni a Hradci Králové. Vrátil som sa naspäť do Baníka a po dvoch rokoch som odišiel do Karvinej. Potom som sa vrátil naspäť do Púchova a dohrával som v Dohňanoch, za Vlasta Šamánka. Bol som aj v Hornej Porube pri Paľovi Pučekovi a aj v Streženiciach. Hrávať som skončil po štyridsiatke.

Prečo ste sa dali na prácu pri mládežníckom futbale?
Vždy som chcel robiť s deťmi. Najskôr som chcel byť učiteľom, pracoval som v športových triedach. Mám radosť, keď deti pod mojimi rukami rastú a zlepšujú sa. Myslím, že mi to bolo súdené.

Práca v mužskom futbale vás nelákala?
Bol som pri ňom v Púchove so Stanom Mrázom, v tretej a štvrtej lige. Nieže by ma to nenapĺňalo, ale myslím, že deti nepodvádzajú, u mužov je to iné. Keď vám deti veria, tak robia všetko preto, aby sa zlepšovali. Keď majú trénera radi, tak sa snažia.

Súhlasíte s tým, že je to nedocenená práca?
Práca trénera na Slovensku je nedocenená všeobecne. A čo sa týka mládežníckych trénerov, tak v porovnaný s Európou je ocenená mizerne. Mám možnosť to porovnať s prácou mládežníckych trénerov v Nemecku, Poľsku či Česku a porovnať sa to nedá.

Koľko času zo dňa vám táto práca zaberie?
Keď nepočítam čas, kedy si niečo pripravujem v priebehu dňa, tak je to tak, že skončím v práci, idem na tréning, som tu nejaké tri hodiny. Plus v Považskej zostávame aj na tréningy mužov, keďže s nimi trénujú aj niektorí naši dorastenci, sledujeme, ako sa im darí, či sa zlepšujú. Sme radi, že progres u nich je. Bol by som rád, keby sa naša práca zlepšila aj v prípravkách a u žiakov, aby sa Bystrica v mládeži vrátila tam, kde patrí.

Takže v Považskej Bystrici vidíte pri mládeži progres?
Odvtedy, ako som sem v roku 2017 prišiel z Púchova, tak sa tu urobil kus práce, zásluhu na tom má aj mesto. Ako hovorím, podmienky na Slovensku sú ťažké všade, ale my nemáme problém s tréningovou plochou, pomôckami či odvozom na vonkajšie zápasy. Samozrejme, stále sa to dá zlepšovať, na Slovensku je to zlé.

Je v Považskej Bystrici dostatok talentov?
Určite áno. U žiakov vyrastajú chlapci, s ktorými sa bude dať ďalej pracovať. Ale budeme si to musieť aj dopĺňať, druhá liga je aj o taktike, mužstvá sú viac zatvorené. Tretia liga bola otvorenejšia, tímy si dovolili viac útočiť.

Aj s mladými chlapcami sa dá hrať takticky?
Samozrejme, v doraste to už musí byť, devätnástky by sa už mali čo najviac podobať mužskému tréningu. Či je to silou, taktickou, technicko-taktickou prípravou.

Sú talenty aj na okolitých dedinách?
Áno, stiahli sme sem chalanov zo Zbyňova, Domaniže, Papradna, Brvnišťa, Maríkovej, Rašova. Teraz sme v takom postavení, že sa nám chlapci z okolia hlásia sami. Keď u nás začnú pracovať, tak je to okamžite vidieť.

Stretávate sa u klubov s pozitívnou odozvou, keď máte záujem o niektorých ich mladých hráčov?
Väčšinou áno. Keď som sem prišiel, tak bol väčšinou problém dostať ku nám hráča. Dnes nám kluby zavolajú aj sami. Ale v kluboch nechceme „rabovať“, zoberieme toho najšikovnejšieho, aby sa nestalo to, že zoberieme piatich a ten dedinský klub skončí. To nechceme, chceme aby nám ďalší rok posunuli ďalšieho šikovného hráča.

Ako vidíte zapracovávanie dorastencov do A-mužstva?
Je veľmi dobre, že je tu tréner Peter Jakuš, lebo má ochotu pracovať s mladými hráčmi a nebojí sa im dať priestor. Vždy sa nájdu nejaké hlasy, prečo nehrajú mladí viac, ale je to o skúsenostiach. Je veľká škoda, že nám na Slovensku absentujú béčka, to je veľký problém, mladí nemajú možnosť sa viac vyhrať.

Keď nachystáte mladého hráča a do áčka ho zoberú, keď o niečo ide, o postup či záchranu, tak klub nechce veľmi riskovať, hráč musí ukázať mimoriadne schopnosti, aby nastúpil. Alebo je to v takom štádiu, že klub chce naozaj pracovať s mladými a postupne ich začne zapracovávať. A tak by to malo byť.

Boli obdobia, kedy ste chceli s prácou pri mládežníckom futbale prestať?
Nie a to som už prešiel všelijakými fázami. Napríklad v Púchove nám vtedajšie vedenie mesta zatvorilo štadión a my sme chodili hrávať do Dohnian, Kočkoviec. V Nosiciach sme si vlastnoručne prerobili ihrisko, krompáčmi sme skopali terén, osádzali sme brány, kosili sme. Na majstráky sme cestovali vlakom. Kto nevie, neuverí.

Za svoju prácu ste boli teraz ocenený. Už sa vám to niekedy stalo?
Áno, ale paradoxne v zahraničí, v Poľsku a Česku. Som presvedčený, že deti si zaslúžia našu pozornosť, u nich je spätná väzba vidieť, tým, že majú ochotu chodiť na tréningy, alebo napríklad keď uvidia trénera na opačnej strane ulice, tak prejdú na druhú stranu, aby ho mohli pozdraviť.

Máte už tak vycvičené oko, že u chlapcov hneď vidíte potenciál?
Áno.

Aj sa vám to vždy potvrdí?
Samozrejme. Ale je aj druhá strana, podpora zo strany rodičov. Keď je v pätnástich, šestnástich na rozhraní, či má ďalej pokračovať, tak musí dostať spätnú väzbu od trénera, ale keď mu povie rodič, aby sa rozhodol sám a to je chyba.

Rodičia hráčov vám hovoria do práce?
Nie, ale to neznamená, že si rodičov nevypočujeme. Ale nenecháme si, aby na nás rodičia kričali z tribúny alebo pri lavičke.

Nájdu sa takí, ktorí majú na vás ťažké srdce, že ich chlapec nehráva viac?
Snažíme sa o jednu vec, aby sme hráčov čo najviac točili, aby sme im minutážou splatili, že chodieva na tréningy. Nehovorím, že veľa riskujeme, ideme do toho s tým, že chlapec nám to v zápase vráti. Veľakrát nám to prišlo vhod, niektorí, ktorých sme poslali do druhého polčasu, nám rozhodli zápasy.

A nie je to niekedy riziko?
Áno, ale čo je pre nás lepšie? Aby sme mali na tréningu dvadsať chlapcov, alebo iba desať, ktorí budú hrávať? Snažíme sa im to splácať, aj na úkor toho, že to nemusí vyjsť. Stalo sa nám, že to nevyšlo, ale máme takúto cestu a nemienime z nej ustúpiť. Ani za cenu toho, že by sme zápas mohli prehrať.

Hráči musia mať pocit, že im tréner verí. Aj tí slabší, v určitom období nemajú takú výkonnosť. Ale keď takému tréner prejaví dôveru a rešpekt, tak sa za tých 20, 30 minút bude snažiť dostať zo seba maximum a na ďalší zápas môže nastúpiť od začiatku.

Je veľký rozdiel v zabezpečení mládežníckého futbalu v Považskej Bystrici v slovenskom ponímaní?
Nie, naše deti sú rovnaké. Nevidím rozdiel v prípravke Bytče, Lednických Rovní či Domaniže, že by nemohli hrať vyrovnanú partiu s Trenčínom, len musia byť dobre vedené. Nehovorím, že ich porazia, ale všetky deti sú na rovnakej štartovacej dráhe. A keď tréner na Rovniach, v Beluši, či Plevníku bude s nimi dobre robiť, tak veľké kluby budú mať s nimi veľký problém. Napríklad prípravka Lednických Rovní sa prihlásila do prvej ligy a ešte neprehrala.

A čo na medzinárodnej úrovni?
Ani tam nevidím žiadny problém. V Púchove sme chodievali hrať Interligu. Veľa ľuďom to prekážalo, ale rodičia boli nadšení, lebo mali možnosť ísť do Prahy, Varšavy, s deťmi sme boli v Mníchove, Taliansku, Španielsku, Slovinsku. Keď sa budeme vyhýbať medzinárodnej konfrontácii, tak sa určite nezlepšíme. Oni robia lepšie, ale naše deti sú rovnaké.

Prečo to v zahraničí robia lepšie?
Lebo majú viac financií. Viac obetuje štát a deti dotuje. Aj tam si rodičia niečo hradia, prispievajú na akadémie. Futbal je tam fenomén, chlapec sa v pätnástke, šestnástke musí rozhodnúť, či chce hrať futbal ďalej. Pokiaľ nemá ochotu, tak s ním klub nebude pracovať ďalej a môže ísť študovať. U nás chcú mať všetci vysokú školu, tam to tak nefunguje. Idú tam študovať tí, ktorí sú študijné typy. U nás chce mať každý rodič vysokoškoláka a pritom niektorí na to ani nemajú.

Ale rodičom sa nemôžem študovať, na Slovensku si hráč na živobytie nezarobí, pokiaľ nehrá za Slovan a nie je Kucka alebo Weiss. Keď majú hrať hráči v Žiline či Trenčíne za 1200, 1500 eur, čo to je pre ligového hráča?

V tretej lige je toľko šikovných hráčov, ktorí by mohli hrať viac. Ale nepôjdu hrať niekami do Liptovského Mikuláša či Pohronia, kde dostanú 800 eur. Radšej si v robote zarobí 1200 a za futbal dostane v tretej alebo štvrtej lige niekde aj tisíc. Zvolí si sociálnu istotu.