Ján Gogoľ

Začínal ako hráč v poli a to na pravom krídle. Hra sa mu síce darila, ale vždy sa túžil postaviť medzi žrde.Túžba sa mu splnila na turnaji uličných klubov v Piešťanoch. Brankár mužstva Schrererovej ulice, za ktorú hral aj šestnásťročný Gogoľ, inkasoval niekoľko lacných gólov. Útočníci žiadali výmenu, a pretože mužstvo náhradného brankára nemalo, postavili do bránky Gogoľa. Debutoval tak úspešne, že viac s ním už na krídle nerátali.

Keď je Gogoľ v bráne, nikdy neprehráme

O týždeň mal chytať na turnaji vo Vrbovom, ale rodičia mu zakázali výjsť z domu do odchodu vlaku. Keď vlak odišiel, pustil sa do Vrbového pešo. Prišiel včas a chytil dve jedenástky. Vedúci piešťanského maloklubu ho požiadal o výpomoc na turnaji, kde chytil Adamcovu penaltu. Po turnaji dostal ponuku do piešťanskej Olympie, za ktorú hrali bratia Brezovanovci, neskorší maséri národného mužstva a odtiaľ brankára prelanárili do PFK.

– Decko do brány nepatrí! – hodnotili Gogoľov zdravotný stav manažéri a klub sa postaral o jeho stravovanie. Keď Krischke odišiel do ŠK Bratislava, PFK kúpil Lukoviča z Trnavy. Keďže boli voči nemu výhrady, rozhodlo sa vedenie klubu vyskúšať oboch brankárov. 15 minút mali vydržať spŕšku striel z bezprostrednej blízkosti. Gogoľ obstál lepšie, ale miesto v bráne prvého mužstva ešte nemal isté. Keď náhradný brankár Matúšek išiel na pohreb, namiesto neho sa postavil do bránky Gogoľ a hoci v Žiline 4 razy inkasoval, noviny hovorili o ňom iba v superlatívoch.

V roku 1937 ostal bez zamestnania a odišiel z Piešťan do Považskej Bystrice. PFK ho nechcel uvoľniť, ale nakoniec pomohol falošný podpis na prestupovom lístku. V stretnutí s Topoľčanmi stál už Gogoľ v bránke AC Sparta Považská Bystrica. Rozhodovalo sa o novom účastníkovi divízie. Jeho úspešné zákroky zabezpečili AC Sparta PB postup. V bystrickej bráne však neukazoval dlho svoje umenie, pretože nastúpil na vojenskú službu, no vrátil sa.

Za 17 rokov stál v bráne viac ako tisíckrát a chytil viac ako 50 pokutových kopov.
Za slovenského štátu chytal za národné mužstvo a jeho druhú garnitúru. V roku 1943 obliekol dres slovenskej reprezentácie ako jediný hráč Považskej Bystrice a odchytal zápas proti Chorvátsku. Po inkasovaných góloch od Wölfla a dvakrát od Kokotovića prehral slovenský výber 1:3.

Po oslobodení si obliekol prvoligový dres. Vyradili TTS Trenčín víťazstvom 11:1 a Zvolen 1:0. Keby vyhrali Zvolenčania, bol by postúpil Trenčín. 20 minút pred koncom stretnutia pocítil Gogoľ tupú bolesť v zátylí, zatmelo sa mu pred očami, zaliala ho krv a odpadol. Zranili ho kameňom vystreleným z gumipušky. Neuposlúchol však radu lekára, neopustil ihrisko a zápas dochytal.
Všelijako bolo aj v Topoľčanoch. Spartakovci zapríčinili neúmyselnú ruku. Gogoľ nariadenú jedenástku za stavu 1:1 vykryl. O niekoľko minút neskôr, za stavu 2:2 úspešne vykrýval ďalšiu jedenástku. Z Trenčína sľubovali Gogoľovi 30 kg masti, nepochodili však a ich mužstvo nepostúpilo, lebo považskobystrický brankár poznal iba jeden cieľ – úspech svojho mužstva. Nekapituloval ani vtedy, keď vo Vrútkach hodili na jeho svätyňu kríž, vytrhnutý z neďalekého cintorína. Ján Gogoľ bol hráč, ktorý bol verný, nepodplatiteľný a nenahraditeľný.