Doviedol futbalistov Považskej k historickému postupu a zavesil rukavice na klinec.
Brankár Martin Kuciak sa v záverečnom domácom zápase futbalistov Považskej Bystrice lúčil nielen s MŠK, ale aj s aktívnou kariérou.
Peter Mičúch
športový redaktor mypovazska.sme.sk
Po záverečnom hvizde zápasu s Belušou, ktorý hostia vyhrali 1:2, sa mohli domáci futbalisti radovať zo zisku pohára určeného pre víťazov III. ligy Západ. Titul im zaručuje postup do II. najvyššej súťaže, v ktorej sa Považská Bystrica predstaví po dlhých troch desaťročiach.
Hovorili ste, že po postupe Považskej Bystrice skončíte. Skončili by ste, aj keby sa nepostúpilo?
To je čistá teória, vôbec som sa nad týmto nezamýšľal. Pred rokom to bolo jasné zadefinované, hráme o postup. Myslím, že súťaž sme vyhrali s prehľadom, systémom štart-cieľ.
Takúto myšlienku som ani nemal. Bol som nastavený tak, že Považskú Bystricu dovedieme k postupu a v tom prípade moja hráčska anabáza tu skončí.
Aké máte plány do budúcnosti?
Pokračujem v štruktúrach MŠK Žilina ako asistent Jaroslavovi Hynkovi pri prvom mužstve. Pre mňa je to obrovská výzva, ktorá sa v daný moment asi nedala odmietnuť. Aj keď ponuka zo strany Považskej Bystrice na pokračovanie hráčskej kariéry bola. Myslím, že by sme pokračovali v načatej ceste.
Ale myslím, že v mojom veku už „šponovať“ niečo na ihrisku by nemalo zmysel. Predsa, chytal som prvú aj druhú ligu. Pozrel som sa do zahraničia. Trénerská cesta je pre mňa momentálne väčšia výzva.
Takže rukavice vešiate na klinec definitívne?
Áno, v tejto ťažkej III. lige Západ, som sa musel pripravovať systematicky, nedalo sa len prísť cez víkend na zápas, ale štyrikrát do týždňa trénovať. To sa s prácou trénera dalo skĺbiť len ťažko.
Vďaka ústretovosti na oboch stranách, či už pána Antošíka v Žiline a aj tu mi ľudia vychádzali veľmi v ústrety, spolu sme to dotiahli do vytúženého cieľa, ktorý sme si stanovili a za podmienok, ktoré nám tu vytvorili, ani iný nemohol byť.
Mali ste myšlienky na odchod už skôr?
Nie. Pred dvoma rokmi pri prvom stretnutí s Mariánom Lovíškom a Jankom Panákom sme si jednoznačne povedali, že cieľom je postup. Nastavil som sa tak, že z Považskej odídem až v prípade postupu.
Vždy ste tvrdili, že podmienky na futbal v Považskej Bystrici sú výborné. Stojíte si za tým?
Jednoznačne, vidno tu kus roboty. Keď sa pozriete na ihrisko, na hráčsky káder, na spôsob, akým sme v súťaži dominovali. Mali sme najlepšie vedenie, najlepšieho trénera a káder v súťaži.
Bez toho, aby nám vedenie, či už je to primátor Karol Janas, Janko Panák, Marián Lovíšek, bez tých podmienok hrať nedalo. Dovolím si tvrdiť, keby mala napríklad Senica takéto podmienky ako my, určite by hrala prvú šestku v prvej lige.
Súhlasíte s tým, že na druhú ligu bude Považská Bystrica potrebovať posilniť káder a zaplátať po vás dieru v bráne?
Čo sa týka môjho postu, ten sme vyriešili v predstihu veľmi kvalitne. Maťo Slávik je ligový brankár, ktorý súhlasil s tým, že polsezónu mi bude kryť chrbát. Nechcem povedať, že bude sedieť na lavičke, to by bolo vzhľadom k jeho kvalitám dehonestujúce. Jednoducho že to spolu potiahneme. Ak by som to časovo nedával, tak by ma zastúpil. A myslím, že v bráne v budúcej sezóne problém nebude.
Čo sa týka doplnenia kádra, to je na hlbšiu analýzu, ktorú si už nový tréner urobil. Je už len na ňom a vedení, aby bol hráčsky káder vhodne doplnený. Nebudeme si zatvárať oči, keď sme nehrali v plnej sile, tak to bolo cítiť.
Máte za sebou zaujímavú kariéru. Kam by ste zaradili postup s Považskou Bystricou?
Postúpil som dvakrát, s ViOnom do Fortuna ligy a s Považskou Bystricou z ťažkej tretej ligy, ktorá má vynikajúcu úroveň, kopec vynikajúcich futbalistov a mladých trénerov.
Musím povedať, že mužstvá boli na nás pripravené a bolo ťažké sa presadzovať. Myjava mala skvelý realizačný tím, skvelého trénera, na jeseň aj na jar vedeli, ako majú hrať, čo chcú hrať.
Musím sa priznať, že po zápase s Marcelovou mi spadol obrovský kus balvanu zo srdca. Zaváhali sme pár zápasov a Myjava mala výbornú šnúru. Pre mňa to bolo ťažké, lebo som chcel odísť z Považskej Bystrice s titulom.